Výstava fotografií Michaely Valnej

Výstava fotografií Michaely Valnej sa uskutoční od 09.11.2010 v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach.

Výstava ukončená 04. 02. 2011

 


Dôležitým faktom formálneho i obsahového pohľadu na kreatívnu polohu individuálnej mytológie je aj odvaha. Odvolávajúc sa na slová umenovedca a filozofa Haussera, že v umení sú iba dve cesty: prvá, keď umelec pohltí umenie, druhá, keď umenie pohltí umelca, v kontexte s umeleckou tvorbou mladej slovenskej fotografky Michaely Valnej by som konštatovanie Haussera dal do roviny, kdesi v strede tých dvoch ciest. Ruský ikonomaliar Andrej Rubľov povedal, že skôr než maliar začne maľovať ikony, musí si to vymodliť. V prípade Michaely by som to modifikoval v zmysle vytrpieť. Maľovať, zobrazovať pocity, osobné asociácie..., pohľady, stanoviská, pózy patrí do kreatívnej činnosti umelca, ale vizuálne vypovedať o vlastnom osude, bolestiach..., je viac ako isté, že umelec za pomoci výtvarno- výrazových prostriedkov hovorí - vypovedá pravdu. A kde je pravda v umení? Alebo, čo je pravdivé v umení? Povedal by som, že všetko, čo súvisí s úprimnosťou, všetko, čo sa vyhýba póze, epigónstvu...., čo kráča cestou k vlastnej umeleckej identite. Nemôže i môže byť umenie pekné, expresívne, dramatické, tragické..., ale musí byť skutočné, pravdivé, autentické. Vôbec nie je dôležitá forma, nie je dôležitý prístup hľadanie, ale dôležitá je cesta. Ak si umelec zvolí tú správnu cestu, volí si aj svoj autentický cieľ. Michaela si zvolila cestu pravdy, ktorá mnohých zaujme, niektorých možno odradí, ale slovami maliara Vladimíra Komárka: „Vždy je to lepšie, akoby popri vašich dielach percipient prešiel ako popri sklenárstve!“.

Fotografické dielo Michaely Valnej, alebo skôr výber z jej diela, ktoré sa prezentuje v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola je rovnako jej emotívnym diárom prežitého, jej postoja a jej akceptácie toho, čo je často menné alebo nemenné iba silou toho Najvyššieho. Jej fotografie nie sú pekné, ale nádherné ľudskou silou, kreativitou a odvahou postaviť sa tvárou v tvár proti osudu iba s krehučkou zbraňou – výtvarno-výrazovými prostriedkami v rukách, talente a ume krehučkej mladej ženy. Nič v jej fotografiách nie je naviac a nič nechýba. Je úžasné, že sa nimi nechce páčiť, ale chce iba komunikovať... Je úžasné, že jej nejde o technickú dokonalosť, ale o výpoveď, odkaz... Neviem, možno je to subjektívne, ale pre mňa Michaeline obrazy sú aj istým memento mori...

Dr. Michal Bycko, PhD.
kurátor MMUAW