Realita sa mieša s fikciou

Múzeum moderného umenia A. Warhola v Medzilaborciach začalo ráno ako obvykle. Ale o pol hodiny to už neplatilo. Bol 18. máj. Sviatok múzea. Pripravovala sa audio aparatúra, inštalácie pre deti, dokončovali výstavy, počítali anketné lístky súťažných otázok a pohľadníc pre odmeny. A potom odbila deviata hodina, deň otvorených dverí začína. Pri vchode víta Laborčanov muzika B. B. Band.

Prvými návštevníkmi sú deti z medzilaboreckých a humenských škôl. Zrazu je v múzeu veľa bluesu, rocku, detského kriku, z videoprojekcii sa prelínajú hlasy hovoriace o kráľovi pop-artu A. Warholovi a do toho všetkého sa primiešavajú tri rozdielne tóny lektorských hlasov. Hotový zvukový „pop-art“. Sem tam sa zapletú dospelí návštevníci z Nemecka, Jordánska, Ukrajiny, našského Slovenska a domáci Rusíni. Lektori nevládzu s hlasivkami, deti s otázkami a pracovníci s časom. V hlavnej expozícii sa ľudské tváre menia na diela A. Warhola a body-art vychádza do ulíc robiť reklamu. Pred múzeom zaujímavá inštalácia z dedinských okien čaká na svojich malých umelcov. Maľujú sa sklá okien, realita sa mieša s fikciou. Ako v živote Medzilaborčanov. Po práci mohli zájsť aj viacerí, veď umenie je „nadstavba“. Čím vyššia, tým človek ďalej dovidí sám na seba. A tak večer po devätnástej hodine bol v múzeu nasmerovaný na diskusiu pracovníkov v pohodovej atmosfére. Však si ju aj zaslúžili.