Ivan Gubik - Akvarely

Múzeum moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach vás pozýva na výstavu Ivana Gubika, Akvarely.

„Tvoriť umenie je ťažšie ako dolovať v bani. Samozrejme, pokiaľ sa na umelcov nehráme“ , povedal jeden môj známy. A predsa sú služobníci umenia. Potvrdzujú, že život sa im mali, nepostačuje a tvorba im prináša radosť. Umelec totiž nie je schopný vložiť do svojho diela žiadne vyššie hodnoty než aké zodpovedajú kvalite, citlivosti, duchovnej hĺbke a čistote celej jeho osobnosti. Výstava akvarelov Ivana Gubika tieto úvahy potvrdzuje.

„Rusínsky Vladimír Komárek“, konštatoval Dr. Michal Bycko, kurátor MMUAW v Medzilaborciach, keď si prezrel diela autora. A skutočne, okrem umeleckej presvedčivosti a poctivosti formy oceníme na výstave aj charakternosť a stálosť tvorby, zacítime skrytú človečinu.

Ivan Gubik (1958) žije v Pichnom. Ľudovú školu umenia navštevoval v Snine. Po jej ukončení v rokoch 1974–48 vyštudoval grafiku na Strednej umelecko–priemyselnej škole v Košiciach. V osemdesiatych rokoch pracoval v Múzeu ukrajinskej kultúry vo Svidníku a Osvetovom stredisku v Humennom ako grafik. Od roku 1995 sa venuje reštaurátorstvu v Renove Prešov a neskôr vo Vihorlatskom múzeu v Humennom. Popri tejto, na čas, náročnej práci si priam programovo nachádza priestor pre vlastnú tvorbu. Rozvíja ju bokom od veľkých kultúrnych centier, ušetrený rušivých vplyvov veľkomiest. Čas sa tu neponáhľa, treba si vychutnať okamih.

Vystavené diela Ivana Gubika v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach sú duchovnými prežívaniami vnímavého pozorovateľa, pretavenými cez autorovu senzitívnosť. Neha, krehkosť, čistota a nedopovedanosť diel, umožňujú veľkú slobodu predstavivosti divákovi i autorovi. Nenájdeme v nich vzdor a kritiku. Skôr vnútornú, tichú iróniu života, uznanlivé pochopenie, detskú bezbrannosť, trpiteľský súcit, asketizmus a pokorné zmierenie. Nevšedná farebná poetika pastelových, lazúrnych tónov umocňuje primát virtuóznej kresby. Autor sa v nej zrieka všetkého nepodstatného, dekoratívneho a dostáva sa až na samú hranicu lineárnej autentickosti, dostáva k tej svojej Gubikovskej, nezameniteľnej výtvarnej skratke. Vycibrenosť línií a krehká farebnosť dáva jeho dielam osobité vyžarovanie. Autorove intímne výjavy sú zase obostreté akousi zvláštnou snovou atmosférou, ktorá často v podvedomí diváka prezrádza psychologické črty samotného autora.

Výstava Ivana Gubika, ktorá je predĺžená do 3. júla 2011 môže vnímavému divákovi veľa ponúknuť.

Daniela Kapráľová