Nebo nad Warholom

6. augusta 1928 sa za úpornej horúčavy narodil Andy Warhol, čím sa začalo tak ako u každého z nás, jeho približovanie sa k smrti. Plachý chlapec často počúvajúci príbehy svojej matky Júlie o nájdených lebkách a kostrách vojakov v mikovských lesoch na východnom Slovensku si postupne fixoval svoju vlastnú víziu o konečnosti a pominuteľnosti. Ako umelec sa nevyhol téme smrti, ktorá bola uňho evidentná počas celého života. Samozrejme, zobrazoval ju sebe vlastným a osobitým spôsobom. Realistické stvárnenia samovrážd, autonehôd sa konfrontovali s abstraktnejšími spôsobmi zobrazovania smrti či už v podobe lebiek, nožov alebo zvädnutých kvetov.

Andy Warhol a smrť v umení – symbióza prežitkov umelca a spôsobu prevedenia témy v kontexte vlastnej senzibility? No už nie v štýle napríklad Redona (Ophelia, 1890) alebo v depresiách viaznuceho Muncha (Death in the Sick room,1895), ale v teritóriách budovania si vlastného názoru na túto tému cez reflexie už prežitého. Portfólio FLOWERS (Black and White), ktoré môžu návštevníci vidieť na tejto výstave, je aj určitou filozofickou sondou do Warhola nielen ako umelca, keďže toto dielo reprezentuje aj istú rovinu kontemplácie nad dielom ako nad „krásnym“, ale dôležité je aj koketovanie témy smrti s témou kvetov, taktiež u Warhola transformujúcou sa do rôznych zobrazení. Warhol v tomto diele nepodáva presný obraz skutočnosti (ako to robí pri svojich obrazoch Suicide (1963) či pri Electric chair (1964)), ani nevedie vnútornú polemiku medzi životom a smrťou ako napríklad G. Klimt (Death/Life, 1908-1911), ale skôr poukazuje na skutočnosť a prítomnosť krásy v ktorejkoľvek etape ľudského bytia (to znamená i v tej poslednej). Samotné portfólio FLOWERS (Black and White) vzniklo tak, že Andy Warhol rukou v lineárnej kresbe urobil desať kresieb zátišia zvädnutých kvetov z katalógu aranžovania, pričom tým manifestoval vizuálnu realitu faktu, že samotná „krása“ má veľmi relatívnu pozíciu vo vzťahu k objektívnej platnosti a že môže byť výrazne prítomná i v poslednom období ľudského života – aj starý človek so stopami rokov prežitého je v istej súvislosti krásny. No Warhol neostal iba v tejto plochej meditácii, ale keďže sa tematikou života aj smrti zaoberal často, jeho úvahy boli niekedy opätovne spochybnené aj ním samým (čo následne znovu vrátil do predchádzajúceho obsahu komentára udalosti, stavu, situácie a podobne). Dokazuje to aj jeho paralelný vizuálny prejav na problematiku čierno-bielych zvädnutých kvetov, v ktorom zaujal podobné stanovisko a vytvoril portfólio tých istých kresieb kvetov (prenesené v edícii technikou screenprint), ktoré však už koloroval anilínovými (vodovými) farbami, technikou, ktorá, ako je známe, nemá trvanlivosť v intenzite farebnosti a po istom čase sa farby z obrazu vytrácajú. Tým Andy Warhol poukázal na neexistenciu žiadneho pozlátka, žiadnej náhrady či masky, ktorá by zahladila identifikáciu status quo kohokoľvek a čohokoľvek. Jednoducho v živote už raz platí skutočnosť, že farby vyblednú, mejkap z tváre zíde, no kresba (realita?) a skutková tvár (duša?) zostane. Dielo je významné aj v kontexte syntézy dvoch dominantných tém v umeleckej tvorbe Andyho Warhola – a to témy kvetov a témy smrti. V súvislosti s tým je portfólio FLOWERS (Black and White) o to cennejšie, pretože je vytvorené v menšom náklade, výtvarne veľmi zaujímavé, čo umocňuje i nefrekventovaná výstavná prezentácia tohto portfólia (výstavy Andyho Warhola vo svete z veľkej časti až chronicky prezentujú viac jeho populárne diela), a percipient je často prekvapený, že aj toto dielo je od Andyho Warhola. Kapacita tvorivého elánu u Andyho Warhola bola takmer neobmedzená; jediným aktom obmedzenia bola istá predstava cesty ku konečnosti pozemského života. Určitou kompenzáciou pocitu, že sa človek postupne ako osoba „vytráca“, bolo smerovanie k fiktívnej (ale v konečnom dôsledku platnej) pravde, emulzii, z ktorej sa tvorila imaginárna predstava (kamufláž?) Andyho Warhola o tom, že smrti sa netreba báť, pretože keď sme tu my, tak smrť tu nie je a keď príde smrť, tak už tu zasa my nie sme. Múdrosť, ktorá v rôznych modifikáciách už odznela dávno pred Warholom a v rôznych modifikáciách sa nám ako jeho jedna z dominantných tém predstavovala v jeho umení. Portfólio FLOWERS (Black and White) je jedným z ďalších exkurzov do záhadnej psychiky Andyho Warhola, je jeho možno nevyhnutnou reakciou nad frustráciou z pocitu pominuteľnosti všetkých vecí i seba samého.

22. februára 1987 sa v jednej malej newyorskej nemocnici nečakane skončilo bezpodmienečné 58-ročné približovanie sa k smrti jedného z najväčších revolucionárov v umení 20. storočia. Obsah idey portfólia FLOWERS (Black and White) sa v istom zmysle naplnil. Telesnosť Andyho Warhola nenahradí už žiadna retuš, no naďalej ostáva realita v podobe jeho umeleckého odkazu, naďalej pre nás ostáva NEBO NAD WARHOLOM.

Mgr. Martin CUBJAK

muzeoedukológ a kurátor MMUAW v Medzilaborciach