Nie je Warhol ako Warhol, alebo Warhol očami svojho synovca

Recenzia knihy Jamesa Warholu: „Na návšteve u slávneho strýka“

Už je takmer zaužívaným zvykom kritiky či dejín moderného umenia označovať Andyho Warhola ako kráľa pop-artu, ktorý je v americkom, ale aj celosvetovom umení medzníkom a rozhraním dvoch kultúrnych formácií a vďaka enormnej expanzii americkej kultúrnej a umeleckej produkcie svojím globálnym vplyvom prevyšuje mnohých významných umelcov svojej doby. Navyše, po jeho smrti v roku 1987 sa z neho stala umelecká osobnosť, o ktorej s takmer najväčšou istotou možno tvrdiť, že je umeleckou ikonou epochy 20. storočia. Warholova priekopnícka práca spočívala najmä v tom, že nielenže masovú a mediálnu spoločnosť uviedol, ale stal sa jej emblémovou figúrou, operatívnym tvorcom najvýznamnejších umeleckých predstáv, iniciátorom transformácie elitnej kultúry v masovú, presnejšie spájania sa a prelínania elitnej a masovej kultúry, protagonistom elitného umenia v období masovej kultúry. Význam jeho osobnosti v umeleckom svete je evidentný, no v pozadí ešte stále ostávajú skutočnosti o jeho pôvode, rodine a súkromí. Andy Warhol vďačí za svoj fenomenálny úspech aj dávnej rusínskej tradícii nevyhodiť z domu ani hrdzavý klinec i zberateľskej vášni, ktorú pretavil na „ťažké“ milióny dolárov. Aj takéto aspekty odhaľuje kniha jeho synovca Jamesa Warholu „Na návšteve u slávneho strýka“, ktorú na Slovensku vydalo vydavateľstvo Ikar v roku 2006.

Kniha „Na návšteve u slávneho strýka“ (pevná väzba, rozmer 21,3 x 27,9 cm, slovenský jazyk, 32 strán) je Jamesom Warholom nielen ilustrovaná, ale aj napísaná. Synovec Andyho Warhola si spomína na nezvyčajné cesty z Pittsburghu do New Yorku ako aj na návštevy u slávneho strýka, pričom poodhaľuje Andyho obyčajnosť v neobyčajnom živote často v komických podobách. Čitateľ sa dozvedá, aké parochne nosieval Andy Warhol, že mal dvadsaťpäť mačiek a všetky sa volali Sam, či aj spôsob vplyvu strýkovej tvorby na svojho synovca. Táto kniha jednoduchým a pre mladú generáciu efektívnym spôsobom zároveň vysvetľuje, v čom spočívala geniálnosť Andyho Warhola a aké možné implikácie sa skrývajú za pojmom pop-art. V úvode James neobchádza svojho otca, Andyho najstaršieho brata Paula, ktorý vlastnil zberné suroviny a jednoducho zbieral odpad. Ani Andy nezaprel svoju rusínsku krv a jeho newyorský dom bol takisto plný haraburdia ako pittsburský dvor jeho brata. Tieto „duchampovské“ ready-made istým spôsobom zaujali i Jamesa, v knihe opisuje i ilustruje ranné prebudenie sa v jednej zo strýkovych izieb, plných škatúľ od Campbellovych polievok, skíc či rôznych reklamných plagátov. James Warhola vo svojej knihe sústreďuje pozornosť na rok 1962, pretože nielen k tomuto roku sa viaže príbeh návštevy u slávneho strýka a babky Júlie, ale tento rok bol dôležitý i pre samotný dlhoročný príbeh umenia Andyho Warhola, keďže vtedy usporiadal prvú samostatnú výstavu 32 obrazov Campbell´s Soup v Galérii Ferus v Los Angeles. Umelecký svet bol šokovaný, pretože ako píše James: „Andy bol členom neveľkej skupiny umelcov, ktorí verili, že hranice umenia rozšíria zobrazovaním bežných, všedných vecí, ktoré nás obklopujú v modernej spoločnosti“. Dnes túto expozíciu môžeme považovať za jednu z medzníkov v umení, lebo sa ňou, po predchádzajúcej nadvláde amerického abstraktného expresionizmu, najexplicitnejšie uviedla filozofia pop-artu. Už na tejto výstave bol Warholov umelecký jazyk vyjadrený najcieľuprimeranejšou syntaxou: preberaním banálnych či morbídnych obsahov a ich detextualizáciou, použitím fotografickej predlohy, uvedením multiplikovaného diela a relativizáciou zvrchovaného originálu, prijatím filozofie ready-made či osvojením si zásad mix-médií. Okrem tejto výstavy sa v tom istom roku zoznamuje s Eleonor Wardovou z Galérie Stable, v ktorej nainštaloval svoju prvú newyorskú výstavu veľkých obrazov na plátne (Marylin, Katastrofy), vystavuje na jednej z najdôležitejších pop-artových výstav Noví realisti v New Yorku a inšpirovaný novinovým článkom o lietadlovej katastrofe, pri ktorej zahynulo 129 osôb, začína seriál obrazov dopravných nehôd, smrti a katastrof. Andyho synovec James ako malý chlapec videl tento ich návštevný rok inou optikou. Kým Andy pre umelecký svet dozrieval v osobnosť svetového formátu, James nám v knihe odkrýva predovšetkým jeho súkromný život, život svojho jednoduchého strýka a svojej babky Júlie. Andy Warhol žil v spoločnej domácnosti so svojou matkou Júliou až do jej smrti v roku 1972 a ako prostú ženu pochádzajúcu z malej dedinky Miková pri Medzilaborciach na východnom Slovensku ju opisuje i jej vnuk James: „Volali sme ju nežne babka, ako to bolo v našej rodine zaužívané... Babka nás zasypala vrelými bozkami a ponúkla nám salámu, chlieb a syr“. Neanalyzuje ani nevysvetľuje význam svojej babky pre život a tvorbu svojho strýka, no nevynecháva (najmä v podobe ilustrácií) jej prítomnosť v Andyho súkromnom živote. Andy Warhol ako najmladšie dieťa takmer celé detstvo chorľavel, pretože trpel istým druhom epilepsie -„Tanec Svätého Víta“. Preto väčšinu času trávil v posteli a veľmi rád koloroval omaľovanky, počúval matkine dramatické výpovede o starej vlasti Rusínov, o hrôze vojny, hlade a smrti, ktorá ich tam stretávala dennodenne. Andy tieto matkine spomienky pretavil do vizuálnej skutočnosti prostredníctvom svojej pop-artovej tvorby, ktorá bola i pre Jamesa Warholu príťažlivým momentom a zrejme aj obdiv svojho strýka (ktorý v knihe nie je zapieraný) spôsobil, že študoval na tej istej škole ako jeho strýko (v Carnegieho technologickom inštitúte) a dodnes pôsobí ako profesionálny výtvarník, predovšetkým ako ilustrátor pre rôzne detské vydavateľstvá. Okrem predmetnej knihy sa podieľal na ilustráciách aj napríklad v knihe The Pumkinville mystery, ktorá bola jeho prvou ilustrovanou či The Brave little Tailor, The Tinderbox alebo Aunt Hilarity´s bustle.

James Warhola krstil svoju knihu symbolicky – na Slovensku v Múzeu moderného umenia Andyho Warhola v Medzilaborciach, v kraji svojich starých rodičov. Krstilo sa zeminou z Mikovej, získanej priamo z miesta pozemku, na ktorom stál dom Andyho rodičov. Kniha je určená pre deti od piatich rokov, no aktuálnou je i pre edukačnú prácu múzejných či galerijných odborných pracovníkov, ktorí ju môžu aplikovať do rôznych umeleckých programov, najmä pre mladého percipienta.

Mgr. Martin CUBJAK

muzeoedukológ a kurátor MMUAW v Medzilaborciach