Muzeoedukológia
Sugestívne skutočnosti a vplyvy pôsobiace na percepciu

“Každá vec má obal a jadro, zdanie a podstatu, masku a pravdivosť. Že sa iba dotýkame obalu, namiesto toho, aby sme videli podstatu vecí, že nás oslepuje maska, že nemôžeme nájsť pravdu – môže to nejako ohroziť vnútornú určitosť veci?”

F. Marc

Niektorí autori o problematike sugescie a manipulácie (Savčenko) uvádzajú tri podstatné vplyvy na človeka označené písmenami A, B a C1. Prvé písmeno A zahrňuje záujmy a pozornosti, ktorých tvorcom je sám život (starosť o zdravie, bezpečnosť, starostlivosť o materiálne zabezpečenie rodiny a pod.). Záujmy iného druhu patria do skupiny B. Sú podnecované rôznymi myšlienkami, ktoré nevytvoril život, ale sú “produktom” rôznych filozofických škôl (pythagorejci, neoplatonici, okultisti, theosofisti, prvotní kresťania atď.) v rôznych dobách na seba nadväzujúcich. Takéto vplyvy sa k človeku nedostávajú priamo. Vstupujú do spoločenského života, ovplyvňujú myslenie jednotlivcov a k človeku sa dostávajú prevažne sprostredkovane filozofiou, inými vednými odbormi, náboženstvom alebo umením. Vplyvy typu B sa svojím opakovaním zvyknú transponovať ako ľudová múdrosť (príslovia, porekadlá). Takmer pravidelne sú zmiešané s vplyvom prvého (A) typu a ich pôvodná identita, to, čím boli predtým, sa iba ťažko identifikuje. Napriek tomu, že človek sa do značnej miery môže identifikovať s niečím z vplyvov typu A (práca, rodina, prestíž, zdravotné problémy) a pritom vôbec nemusí pociťovať vplyvy typu B. No pokiaľ človek nie je úplne pod mocou vplyvu A, ale vplyv B ho svojím priťahovaním núti premýšľať a cítiť, vznikajú následne zážitky, ktoré sa začínajú formulovať uvedomele priťahovaním k sebe stále viac materiálov z vplyvu B. Ak tento rozbehnutý proces dostáva ustálený charakter a je viacmenej dlhotrvajúci, čím zaberá v živote človeka dôležité miesto, vzniká podľa Savčenka takzvané magnetické centrum2. Teda nič iné, iba skupina záujmov, ktoré ak sú dostatočne silné, slúžia do určitej miery ako riadiaci a kontrolný faktor. Je to, obrazne povedané, kompas na udržanie nášho kurzu v zvolenom smere.

Čítať celý článok...
 
Ilúzie

“Každý z nás žije možnosťami svojho modelu sveta.”

Vladimír Savčenko

Podliehanie ilúziám sprevádza človeka od vzniku civilizácie. Prevažná časť úsilia umelcov bola doslova v ich zajatí. Najviac chrámov, sôch, obrazov a oltárov bolo postavených ako prostriedky pre tvorcov ilúzií. Bez rozdielu, či išlo o rituálne ilúzie alebo o ilúzie s mocenským zámerom ideológie modernej doby. V mene mocných boli vybudované chaldejské a egyptské chrámy, cirkevné budovy v stredoveku, v mene ilúzií mocných bola pred stáročiami rozbitá Európa a ani dnes neexistuje žiadny umelecký alebo politický názor, ktorý by neniesol stopy ich zámeru. História je svedkom obrazov ničenia jednych symbolov ilúzií výstavbou nových pre aktuálnu politickú moc prístupných a žiadaných. Týmto procesom “očisty” zanikli mnohé architektonické a iné umelecké skvosty a svedkami toho nie zriedka sme aj dnes. V mene ilúzií jednej moci sa ničia pamiatky a pamätníky ilúzií predošlých. Jedinou pozitívnou stránkou týchto činností je, že možno vďaka nim sme vyšli z primitívneho opojenia barbarov, hoci aby sme iným spôsobom sa nimi opätovne stali a pokračovali v tom. Teda skutočne pozitívnou stránkou tohto procesu je iba pohyb. V mnohých prípadoch definovateľný ako kvantitatívny, ale predsa len pohyb. Ľudovo povedané pohyb v tvorení modiel od modiel k modlám. Vo všetkej úcte k pozitívam histórie.

Čítať celý článok...
 
Interpretácia umeleckého diela a percipient

FAKTORY PÔSOBIACE BEZPROSTREDNE NA NÁZORY A PERCEPCIU JEDNOTLIVCA

“Je priľahké predstavovať si jestvovanie dvojakej prírody. Jednej iba pre básnika, ostatným neprístupnej, a druhej pre všetkých. Táto dualita je naozaj nezmyselná. Jedine pravdivá je príroda pre všetkých. A objavuje ju práve maliar.”

A. Derain

Život jednotlivca nie je možný mimo spoločnosti. Ani najväčšie príznaky ľudského samotárstva fakt súčasti spoločnosti nevyvracajú. “Zdivočenie” človeka je doslova prázdnou frázou v každej civilizovanej spoločnosti. Introvertnosť je priestorom socializácie človeka obmedzeným pojmom, pretože aj ten “najťažší” introvert je spoločenskou súčasťou. Počnúc od nárokov na služby, na starostlivosť, na malé či veľké komunity rovnakého názoru a sociálneho postavenia, zdravotného stavu, nárokov na informácie, náradie, pomôcky až po perceptuálnu komunikáciu so svetom ako takým. Pochopiteľne, so svetom civilizovaným. Pojem civilizácia sa nedá plošne jednoznačne definovať, pretože forma civilizácie a jej obsah sa menia vplyvom moci, objektívnej i subjektívnej. Len ťažko môžeme aplikovať pojem civilizovaný v prípade, ak dochádza k masovým vraždám, ničeniu etnika a pod.

Čítať celý článok...
 
Úvod do problematiky štúdia predmetu muzeoedukológia

Umenie, jeho percepcia, recepcia, sugestívna sila, v istých súvislostiach a situáciách aj sila manipulácie, je stále stredobodom záujmu umelcov, historikov, teoretikov, kritikov umenia, psychológov a pedagógov. Moderná doba ho prijíma nie vždy s pozitívnymi úmyslami. Sme svedkami jej záujmu o komerčnosť umenia, pragmatickú povrchnosť prezentovanú prostredníctvom rôznych, hlavne elektronických médií. Andym Warholom nadobudnutá a dobre myslená “tvár” umeleckého obchodu skĺzla do čisto komerčných služieb reklamy, obchodu v novej podobe manipulátora a sugestora (A. Warhol, 1975). Dejiny výtvarného umenia nám predkladajú fakty, skutočnosti i podobu služieb umenia pre zvýraznenie a upevnenie moci mocných (G. Le Bon, 1994). Dnes sme svedkami, keď umenie a kultúra sú zneužívané pre moc kapitálu, bez ohľadu na jeho negatívny dopad hlavne na výchovu detí a mládeže.

Čítať celý článok...
 
<< Začiatok < Dozadu 1 2 Dopredu > Koniec >>

Stránka 2 z 2